Náš kostol – Kostol Božieho Milosrdenstva v Miloslavove, Alžbetinom Dvore – bol postavený v roku 1998 ako výsledok volania a modlitieb veriacich v obci Miloslavov. Miloslavov bola jedna z mála obcí na Slovensku, ktorá nemala vlastný katolícky chrám. Úmysel sa podaril až po 77 rokoch existencie obce, keď po necelom roku príprav a výstavby bol konečne nový chrám postavený a slávnostne vysvätený.
.
Projektant kostola, Ing. Arch. Klement Trizuljak, svojou prácou dal stavbe potrebnú symboliku a charakter. Svojím pôdorysom má stavba tvar lode, ktorá symbolizuje loď svätého Petra. Je orientovaná v smere východo-západ, vnútro lode je otvorené. Trámov, ktoré držia strechu, je dvanásť, tak ako je dvanásť apoštolov Ježiša Krista a charakterizujú pevnosť lode.
V strede lode – nad vchodom do kostola – je nadsvetlík, v ktorom je vitráž, symbolizujúca premeny tejto doby. Je tu znázornený plameň, ktorý symbolizuje oheň, zemetrasenia a vojny. Ľavá strana vitráže charakterizuje formou dažďa, padajúcich hviezd, slnka a prelomeného mesiaca prírodné katastrofy, zemetrasenia a búrku. V hornej časti je znázornené holubica – znak Ducha svätého, vznášajúceho na nepokojným svetom. Od doby jarnej rovnodennosti do doby Božieho Milosrdenstva (prvú nedeľu po veľkonočnej nedeli) pretínajú slnečné lúče hrot vitráže smerom cez loď kostola a končia pri päte oltára.
Na hlavnej vitráži v trojuholníkovom okne nad hlavným vchodom je spracovaný motív sv. Ducha Svätého, zaplavujúceho zem a nebo svojimi darmi
Dominantou kostola je liturgické zariadenie, ktorého autorom je spolu s vitrážami akad. maliar Marek Trizuljak. Oltár, kazateľnica, ambon, paschal a podlaha je čistého kameňa – dolomitu s názvom vračan – dovezeného priamo z lomu od bulharsko-tureckých hraníc. Sieťovaná plastická štruktúra oltára a kazateľnice evokuje vinutie prútov tŕňovej koruny. Náročné sochárske stvárnenie oltára a kazateľnice majstrovsky vytesali majstri kamenári z moravskej obce Letovice pri Brne.
Oltár a kazateľnica
Z vračanu je vytesaných aj 6 konsekračných krížov, osadených v stenách kostola. Podľa prastarého zvyku v Cirkvi sa každý kostol zasväcuje Bohu osobitným slávnostným obradom, a tým sa natrvalo vyčleňuje z profánneho užívania, aby slúžil len a len na slávenie posvätných tajomstiev. Náš kostol posvätil 19. apríla 1998 pomocný biskup a generálny vikár Trnavskej arcidiecézy Mons. Dominik Tóth za účasti pápežského nuncia Luigiho Dossenu. Posvätenie chrámu vykonal pomazaním konsekračných krížov posvätenou krizmou.
V ľavej vitráži vedľa oltára je šípová ruža a v pozadí postava, znázorňujúca utrpenie a bolesť. Vpravo od oltára je druhá vitráž, znázorňujúca ľaliu v pozadí s postavou, predstavujúcou čistotu a lásku.
Obaja tvorcovia, Klement aj Marek Trizuljakovci sú bratia, synovia sochára Alexandra Trizuljaka a maliarky Evy Trizuljakovej.
V strede lode na čelnej stene je umiestnený reliéf Ježiša Krista podľa videnia sestry Faustíny od akademického sochára Petra Hložníka. Reliéf je vytvorený v súlade s patrocíniom (zasvätením) kostola Božiemu milosrdenstvu. Znázorňuje zmŕtvychvstalého Krista, ktorý má na rukách a nohách stopy po ukrižovaní.
Štrnásť okien na vonkajšom obvode stavby symbolizuje štrnásť zastavení Krížovej cesty a umučenia Ježiša Krista.
Veža kostola je vysoká 22,7 m, presne rovnako vysoká ako bola podľa dokumentov vysoká veža na neďalekom bývalom kostolíku sv. Alžbety Uhorskej. Jej výška symbolizuje spojitosť so stáročnou existenciou katolíckeho chrámu na našom území. Na vrchole veže je osadený 4,7 m vysoký oceľový kríž. Veža je otvorená, symbolizujúca otvorenosť cirkvi pre všetkých ľudí dobrej vôle. Drevené trámy veže sa vejárovite zbiehajú do jedného bodu a znázorňujú jednotlivé prúdy v cirkvi, ktoré majú smerovať k jednote a nie vytvárať rozkol.
Štyridsať melódií, zvonkohier znázorňuje štyridsaťdňovú pôstnu dobu.
Primičná svätá omša prvého miloslavovského novokňaza Milana Šuliaka v roku 2000